Prvé číslo novín pod názvom Kaschauer Zeitung s dvoma podtitulkami v nemčine a jedným (v zátvorkách) v maďarčine vyšlo 20.1.1872. V záhlaví prvého čísla však zároveň stojí ročník XXXIV, to znamená, že noviny sa považujú za pokračovanie periodika, ktoré pod názvom Das Kaschau-Eperjeser Kundschaftsblatt vychádzalo v rokoch 1838-1871.   

XXXIV. Jahrgang 1872

Kaschauer Zeitung

Kundschaftsblatt für Kaschau und Eperies

Lokalblatt für Volks-, Haus- und Landwirtschaft, Industrie und geselliges Leben.

(KASSA-EPERJESI ÉrtesitŐ)

S týmito podtitulmi vychádzali noviny až do konca roku 1882 (p. posledné číslo z 30.12.1882). Od prvého čísla nasledujúceho roku (4.1.1883) až do zániku novín (posledné číslo 4.8.1914, viac k tomu p. dole) už len s podtitulom v maďarčine bez zátvoriek, pričom redakcia túto zmenu nijak nekomentuje.   

Kaschauer Zeitung

Kassa-eperjesi ÉrtesitŐ

Skutočnosť, že dvakrát týždenne vychádzajúce Kaschauer Zeitung kontinuálne nadväzujú na Kaschau-Eperjeser Kundschaftsblatt, potvrdzuje i obsiahly úvodník pod titulom Fünfundsiebzigster Jahrgang (Sedemdesiaty piaty ročník) na titulnej strane prvého čísla roku 1913 (4.1.), ktorého autorom je Josef Kurzweil. Podľa neho vyšlo prvé číslo novín, ktoré on ostatne nazýva Kaschauer Kundschaftsblatt, 3. novembra 1838. Autor sa v článku zamýšľa nad poslaním média a jeho úlohou pri vzdelávaní čitateľov („Die Presse wird daher von dem Bildungsgrade des Publikums beeinflußt, die Bildung des Publikums wieder von der Presse geformt.“) a abonentov uisťuje, že noviny stoja v prvých radoch bojovníkov mladého Maďarska („wir stehen in den vordersten Reihen der Kampfschaar Jungungarns, unser ist Gegenwart und Zukunft.“) za ktoré budú v záujme meštianstva aj naďalej bojovať („... daß wir auch weiterhin im Interesse der Bürgerschaft für das  n e u e  U n g a r n  kämpfen werden.“).

Na titulnej strane posledného čísla zo 4. augusta 1914 nájdeme pod titulkom An unsere geehrten Leser (Našim váženým čitateľom) krátke vyhlásenie redakcie o zániku nemeckých novín. Argumentuje sa v ňom tým, že zatiaľ čo pred 76 rokmi, keď noviny začali vychádzať, bola inteligencia mesta a Horného Uhorska väčšinou nemecká, sú už Košice (Kassa, nie Kaschau!) nielen duchom, ale aj jazykom ozajstným maďarským mestom („eine echt ungarische Stadt“). A keďže materinským jazykom novej generácie je maďarčina, silneli už dlhšie hlasy za vydávanie novín v tomto jazyku. V úcte k tradícii predkov sa však redakcia tejto zmene bránila. Prinútená okolnosťami (hlavní spolupracovníci a nemeckí sadzači tlačiarne boli „povolaní na bojisko“) teraz vychádza tomuto želaniu v ústrety a oznamuje zlúčenie s redakciou rovnomenných maďarských novín „Kassai Ujság“ (Košické noviny). O komplikovanej situácii nemeckej redakcie svedčí i niekoľko typografických a štylistických chýb v samotnom článku.  

Abb. 1: Kaschauerinnen auf dem Spaziergang in der Stadt (1900)

Quelle: Fotosammlung des Staatlichen Bezirksarchivs in Košice